Choď na obsah Choď na menu
 


Množstvo nových foriem súčasného umenia je do značnej miery neviditeľných pre širokú verejnosť. Ako spoločnosť máme tendenciu prirovnávať umenie k filmu, televízii alebo hudbe. Zatiaľ čo tieto druhy umenia sú všetkým dobre známe, nové formy vyjadrenia umenia sú verejnosti dosť neznáme i keď v poslednom desaťročí dosiahli obrovský rozmach s príchodom nových technológií.

Vývoj počítačovej grafiky priniesol digitálne založené umenie širokej verejnosti prostredníctvom moderného filmu. Avšak existuje mnoho foriem umenia, ktoré sú relatívne neznáme, ale ktoré sa formujú už mnoho desaťročí. Podľa odborníkov je tento fakt zapríčinený predovšetkým nedostatkom všeobecnej teórie a publikácií o umení nových  médií. Medzi oblasti umenia nových médií patria napríklad kinetické umenie, organické a algoritmické umenie, interaktívne umenie či dizajn hier.

Umenie nových médií je často kritizované za to, že „nemá žiadne pevné teoretické základy“. Je to preto, lebo veľa jeho foriem sa vzpiera tradičnej klasifikácii umenia. Napríklad – je dizajn hier druh umenia, oblasť počítačovej vedy alebo druh literárneho príbehu?  V akademickom svete existuje o tomto fakte množstvo polemík.

Aký je teda rozdiel medzi tradičným umením a umením nových médií? Predstavme si napríklad triedu plnú študentov, ktorí vytvárajú krajinky, surrealistické obrazy či sochy – vo svojej podstate vytvárajú rovnaké diela, avšak jedna skupina môže využívať obyčajné nástroje ako farby, štetce a plátna a ďalšia skupina využíva počítačovú techniku. Ako východiskový bod teda môžeme definovať umenie nových médií na základe spoločných postupov v porovnaní s tradičným umením bez ohľadu na ich výsledné dielo.